Pondelok, 16.3. / Šiesty korona deň
10:00
Po minulo-týždňovom voľnom domácom učení začal dnes môj desaťročný syn s online výukou. Popri tom ako varím, periem, riešim požiadavky štvoročnej dcéry a som ku všetkým milá, hoci ma z ranných správ prepadáva panická úzkosť, dostávam v rýchlom slede nasledovné otázky: Mama, ako sa tam mám nalogovať? Mama, aké mám heslo na gmail? Mama, prečo tam už učiteľom všetci niečo napísali včera iba ja nie? Mama, čo je to obratník? Ako si to stiahnem? Ako sa zaokrúhľuje na tisícky? Mama, v akom páde je do hrobu? Nevieš, kde mám kružidlo? Máme ešte výkresy? Mama, prečo som si ja vlastne vybral projekt o Jánošíkovi? Mami, kakala som! Ježiš!
12:00
Dostali sme email, že od zajtra sa aj moja škôlkárska dcéra sa bude vzdelávať online. Jánošík, buď so mnou!
14:00
Koniec online výuky. Som úplne hotová. Vďakabohu za HBOGO! Vybrala som deťom najdlhšiu možnú rozprávku, sedím na dvore a hľadím do blba. Konečne mám čas, aby som prepadla panike na plno. Strašne veľa mŕtvych v Taliansku, 63 prípadov u nás, zdravotníci nemajú masky, ľudia sa stále teperia na masovú turistiku. Za plotom počujem susedov. Vo vlnách paniky zvažujem, či je vzdialenosť medzi mnou a susedmi väčšia ako 4,5 m. A plot je kovový! Chytali ho?!
17:38
Môj milý muž začal ráno vŕtať. Skladá poličky. Začal o 9:30. Ešte stále vŕta. Pred vírusom nebol ochotný vŕtať ani za nič, hoci ja som mala asi milión nápadov, čo by kde bolo treba privŕtať, dovŕtať alebo rozvŕtať. Vyrátala som, že keby núdzový stav trval aspoň 3 týždne, máme prerobený komplet celý dom. Samozrejme, musel by si udržať toto tempo. Uvidíme.
16:00
Vrátili sme sa z prechádzky. Bývame v dedine, kde na ulici nestretnete žiadneho človeka ani v bežný deň, takže nestretnúť človeka v šiesty korona deň nás nevyviedlo z rovnováhy. Stretli sme ale zatúlaného psa s nohou obviazanou modrým obväzom a s lampou na tvári. Lampa je ten kozmický plastový kryt, ktorý sa dáva zvieratám, aby si nelízali obväzy, rany a iné pochutiny. Dcéra sa na psa ľútostivo pozrela a oznámila mi: “To ten kojona víjus, chudáčik.” Uvedomila som si, že aj na ňu to vplýva. Rozplakala som sa. Slzy mi kvapkali do šálu.
18:15
Milému mužovi došli šróby. Nemala som si robiť priveľké nádeje.
22:00
Deti spia. Mačky meditujú. Neviem, čo robí môj milý muž. Pivo mu už dochádza. Šiesty domáci korona deň je za nami. Húka sova. Šúpem si pomaranč pokreslený rovnobežkami a trasú sa mi ruky. Asi sa bojím.
