reklama

ZAHMLENÝ ZRAK / denník korona vírusu 4

Čo má človek urobiť, keď sa vráti z nákupu? Dezinfikovať všetky obaly? Všetky múky, cukre, šunky a keksíky?!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Štvrtok 19.3. / deviaty korona deň

16:00

 Až teraz som sa spamätala. Z nákupu. Ráno som si umytými rukami nasadila ručne ušité a vydezinfikované rúško. Zistila som, že mi v ňom odstávajú uši. Okamžite mi nabehla pradávna trauma z prvého stupňa ZŠ. S jemnou triaškou a nákupným zoznamom na ďalších 10 dní som opustila rodinné bezpečie. Po opustení zóny našej dedinky ma prekvapilo množstvo áut na hlavnej ceste. Rátala som počty ľudí s rúškami. Väčšina šoférov ich mala. Aj prísediacich. V jednom aute šoféroval mladý muž a vedľa neho sedela žena s krásnymi očami. Predstavila som si, že sa veľmi chcú pobozkať, ale nemôžu. Rúška by sa im premočili. Kým som došoférovala na parkovisko obchodu, rúško som si zaslinila sama aj bez bozkávania. Natiahla som si gumenné rukavice a vyrazila som. Po vstupe do obchodu sa mi okamžite zahmlili dioptrické okuliare. Keďže som už chytala nákupný vozík, nemohla som si okuliare prečitisť. Rúško sa mi posunulo a dopoly prekrylo jedno oko. To mám za to, že som ho šila od oka. Zeleninu som vyberala pohmatom. Zaslepenosť mi ale pomohla preklenúť sa cez paniku z množstva ľudí v obchode. Všetci síce mali rúška, ale obchádzali sme sa čertovsky blízko. Hoci sme sa tvárili, že sme nad vecou, napätie sa dalo krájať. Krájané salámy som preto radšej obišla, vzala som tie v plastovom obale. Pán obsluhujúci mäsový pult mal tiež dioptrické okuliare. A tiež zahmlené. Keď som sa ho opýtala, či majú bôčik, odpovedal mi, že nevie, lebo on od rána nič nevidí ale nechce si chytať tvár, lebo toľko rukavíc zas ani oni nemajú. Bôčik sme spoločnými silami našli. Tiež pohmatom. Pri regáli s cestovinami sa mi jedno sklo dokonale odhmlilo a zistila som, že je úplne prázdny. Pri pochutinách mi definitívne došiel vzduch, lapala som po dychu, pod rúškom som sa potila, strašne ma svrbel nos, ústa aj oči. Ako to môžu zdravotníci vydržať celý deň?! Neodpadla som iba preto, lebo som k nim pocítila obrovskú dávku ľútosti a rozhodla som sa, že im nebudem pridávať prácu. Pri pokladni mi taká zlatá pani predavačka povedala, že polovica regálov je prázdnych, lebo ľudia vláde neveria. “Čo jej presne neveria?” chcela som vedieť. “Že to bude dobré.” znela lakonická odpoveď. Ďakujem, pani zlatá!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Po ceste naspäť som sa snažila spomenúť si, ako dlho vírus prežíva na ktorom povrchu. Kartón 24 hodín, nerez a plast, sklo 3 až 5 dní. Mám vydezinfikovať každý jeden kus nákupu? Tá predstava mi zamhlila aj mozog. Nie!

 Milý vírus, tvoje správanie mi je nepríjemné. Skúsme sa nejak dohodnúť! Čo keby si zmutoval tak, aby si nikomu neubližoval?! Je šialené vyjsť do sveta s pocitom, že na mňa čosi neviditeľné útočí. Od hocikiaľ. Z ľudí, zo vzduchu, z múky aj z keksíkov. A že keby si sa ma chytil, môžem ubližovať iným. Milý vírus, áno, robili sme chyby, boli sme možno domýšľaví, možno povrchní, nevšímaví, mártnotratní, príliš sebeckí. Ale máme aj svoje svetlé stránky! Vieme byť nadšení, láskaví, láskyplní, dokážeme tvoriť, smiať sa, pomáhať si, milujeme život. Nenič nás. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Ja chcem veriť, že to bude opäť dobré, pani zlatá!

21:00 

Zistila som, že vyhmataný bôčik je vlastne karé bez kosti. Nevadí. Zrak sa odhmlieva.

 

Zuza Ferenczová

Zuza Ferenczová

Bloger 
  • Počet článkov:  15
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som matka dvoch detí a sme v školskej korona karanténe. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu